Lynchov syndróm
www.lynch.sk
Logo Cytopathos, spol. s r.o.
Lynchov syndróm

Diagnostika

Lynchov syndróm môžeme dokázať molekulovo genetickým vyšetrením z krvi pacienta. Táto metóda je však príliš nákladná a vykonáva sa len u pacientov s vážnym podozrením na prítomnosť ochorenia.

Podozrenie na Lynchov syndróm vzniká vtedy, keď:

  1. u jedného člena rodiny (tzv. proband) se Lynchov syndróm potvrdí.
  2. ochorie na nádor alebo nádory, ktoré súvisia s Lynchovym syndrómom.

Na vyšetrenie nádoru a potvrdenie súvislosti s Lynchovym syndrómom sa používajú tieto metódy:

  • Histológia
  • Test mikrosatelitovej nestability (MSI)
  • Test na vylúčenie mutácie BRAF
  • Test hypermetylácie promótora génu MLH1
  • Imunohistochemické vyšetrenie DNA MMR proteínov
  • 1. Histológia

    Najčastejším nádorom pri Lynchovom syndróme je nádor hrubého čreva (kolorektálny karcinóm). V spojení s Lynchovym syndrómom sa nazýva Dedičný nepolypózny kolorektálny karcinóm (HNPCC – Hereditary Non-Polyposis Colorectal Cancer).

    Medzi histologické znaky HNPCC patria:

    1. Lymfotropia - nádor je infiltrovaný lymfocytami.
    2. Hlienové jazierka - nádorové bunky secernujú hlien. Ten vytvára hlienové jazierka. Vnútri jazierok sa nachádzajú ostrovčeky nádorových buniek a po okraji jazierka väčšinou chyba výstelka. Jedná sa o extra - celulárny hlien.
    3. Prstencovité bunky - bunky, ktoré majú vzhľad pečatného prsteňa. V bunke sa nachádza veľké množstvo veľkých sekrečných váčkov plných hlienu. Jadro bunky je preto pritlačené k plazmatickej membráne. Pri osvetlení v mikroskope sa hlienové váčky presvietia a vidíme len kruhovú membránu a jadro.
    4. Medulárny vzhľad - nádorové bunky medzi sebou strácajú priľnavosť a nedržia spolu. Architektúra tkaniva nádoru je rozpadnutá.
    Obr.1
    1. Lymfotropia - nádorové tkanivo je silno infiltrované lymfocytami (tmavo- modré bodky).
    Obr.2
    2. Hlienové jazierka - hlien sa pri hemotoxylínovom - eozínovom farbení znázorní svetlo fialovo. Uprostred jazierka sú jasné ostrovčeky tvorené nádorovými bunkami.
    Obr.3
    3. Prsteňové bunky.
    Obr.4
    4. Medulárny vzhľad - Nádorové bunky nevytvárajú žiadnu štruktúru. Architektúra nádoru je rozpadnutá.

    Obr.5
    Typický nádor hrubého čreva pri Lynchovom syndróme - HNPCC. Na povrchu ešte prítomné fyziologické (zdravé) tkanivo sliznice hrubého čreva. Typická architektúra v podobe krýpt, sa javí v podobe „stĺpčekov alebo kvetiniek“ - záleží od roviny rezu. Na spodine nádorové tkanivo - veľké hlienové jazierka, vo vnútri plavú ostrovčeky nádorových buniek tvaru pečatného prsteňa. V okolí lymfotropia - modré zhluky lymfocytov.
    Zväčšiť obrázok.

    2. Test mikrosatelitovej nestability (MSI)

    Na DNA existujú úseky, ktoré sa nazývajú mikrosatelity. Sú to miesta, kde DNA polymeráza, ktorá vytvára nové vlákno DNA pri jej replikácii, najčastejšie chýba. Preto sú tieto úseky stredobodom testu. DNA MMR proteíny tieto chyby opravujú. Pri ich absencii chyby zostávajú. V testu mikrosatelitovej nestability sa porovnáva DNA zdravého tkaniva oproti tkanivu nádoru. Testujeme 5 úsekov. Klasifikácia sa odvíja od počtu, z piatich mikrosatelitov ktoré sú pozmenené oproti pôvodným mikrosatelitom zdravého tkaniva. Vysoká nestabilita (MSI-High) je u 2-5 úsekov z 5. Nízka nestabilita (MSI-Low) u 1 úseku z 5. V prípade ak nie je pozmenený ani jeden hovoríme o mikrosatelitovej stabilite (MSS) a Lynchov syndróm je vylúčený.

    3. Test na vylúčenie mutácie BRAF

    Pozitívny výsledok testu BRAF v nádore takmer vždy vylučuje Lynchov syndróm. Takýto nádor je považovaný za sporadický a nemá súvislosť s dedičnosťou.

    4. Test hypermetylácie promótora génu MLH1

    Promótor je úsek na DNA, v ktorom je informácia o riadení expresie génu. Gén MLH1 má tiež svoj promótor. V niektorých prípadoch môže byť tento promótor tzv. metylovaný. Prítomnosť metylových skupín na promótore spôsobí, že nebude dávať pokyn k expresii príslušného génu a to vedie k neprítomnosti proteínu. Môžeme si predstaviť, že informácia na DNA je uzamknutá. V prípade génu MLH1 to znamená, stratu proteín MLH1 a zároveň tiež neprítomnosť vedľajšieho proteín PMS2, pretože je degradovaný ubiquitínovou cestou k recyklácii aminokyselín. Hypermetylácia promótora génu MLH1 tak vedie k rovnakému klinickému obrazu ako Lynchov syndróm. Avšak sa nejedná o Lynchov syndróm, pretože hypermetylácia promótora génu MLH1 nie je dedičná. Zároveň ale Lynchov syndróm nevylučuje.

    5. Imunohistochemické vyšetrenie DNA MMR proteínov

    Imunohistochemickým (IHC) vyšetrením detegujeme prítomnosť alebo absenciu DNA MMR proteínov v bunkách. Protilátky, sa špecificky viažu na určený DNA MMR proteín a potom sú farebne vizualizované. Používajú sa protilátky proti MLH1, PMS2, MSH2, MSH6. Takto zafarbený preparát sa potom hodnotí pod mikroskopom. Ak sa nevytvára jeden z hlavných proteínov (MLH1 resp. PMS2), nebude prítomný ani proteín vedľajší (MSH2 resp. MSH6), pretože je nepotrebný. Všetky nepotrebné proteíny bunka degraduje ubiquitínovou cestou, aby šetrila aminokyseliny. V prípade ak sa nesyntetizuje vedľajší proteín, hlavný je prítomný. Tento test nedokáže rozlíšiť mutáciu v géne MLH1 a hypermetyláciu promótora génu MLH1. Výsledok bude v obidvoch prípadoch rovnaký, absencia proteínu MLH1 a PMS2.


    Obr.6
    Absencia proteínov MLH1, PMS2. Možné varianty – mutácia v DNA MMR génu MLH1 (Lynchov syndróm) alebo hypermetylácia promótora DNA MMR génu MLH1. V obidvoch prípadoch dochádza tiež k strate vedľajšieho proteínu PMS2. Ak by mutácia bola len v DNA MMR génu PMS2 (vedľajší), proteín MLH1 zostáva zachovaný.
    Zväčšiť obrázok.

    Obr.7
    Absencia proteínov MSH2, MSH6. Mutácie v DNA MMR génu MSH2. Dochádza aj k strate vedľajšieho proteínu MSH6. Keby bola mutácia len v DNA MMR génu MSH6 (vedľajší), proteín MSH2 zostáva zachovaný.
    Zväčšiť obrázok.

    Pokiaľ výsledky vyšetrení budú pozitívne pre Lynchov syndróm, pacient bude kontaktovaný a vykoná sa mu molekulovo genetické vyšetrenie mutácie z krvi, ktorým sa dedičné ochorenie potvrdí. Následne sú kontaktovaní a testovaní všetci rodinní príslušníci pacienta

    Následuje text Liečba »

    Copyright © 2010-2019 Bioptická laboratoř s.r.o., Cytopathos s.r.o.
    Autori: MUDr. Ladislav Hadravský, Prof. MUDr. Michal Michal
    Posledná aktualizácia 23. 2. 2014